Vyššie denné teploty, topiaci sa sneh nás čoraz viac láka do záhrad a polí, kde začína obdobie predjarných prác.

Pestujeme ho v rôznych tvaroch, na pergolách, drôtenkách, pri múroch, stĺpikoch a pod.

Slovenský zväz záhradkárov v Prešove pripravuje v poradí už 10. ročník regionálnej súťaže v reze a vrúbľovaní ovocných drevín.

Nadbytok snehu na stromoch ovocných a okrasných drevín dokáže polámať a poškodiť pestované stromy.

Začíname presvetľovať koruny ovocných stromov, najprv jablone, hrušky, drobné ovocie a postupne ďalšie druhy.

Hrubšia kôra na kmeňoch a konároch ovocných drevín, ktorá chráni vodivé pletivá a kmene ovocných stromov.

Rozvádzajú živiny rozpustené vo vode a asimiláty do nadzemných častí rastlín a opačne z korún stromov do koreňovej sústavy.

Sú to prírodné hubové vlákna, ktoré spolu s koreňovou sústavou pestovaných rastlín sú schopné dodávať rastlinám viac živín a vody z pôdy.

Podľa druhu drevín a plodín sa rozprestiera v pôde v rôznej hĺbke a šírke od pestovaných rastlín.

Je obdobie vegetačného pokoja. Pripravujeme sa na jarné práce, zabezpečujeme kvalitné osiva, hnojivá, záhradnícke náradie a pod.

Sú vhodné na predpestovanie priesad, pestovanie rýchlej zeleniny a pestovanie teplomilných druhov, ako sú uhorky, paprika, rajčiaky a pod.

Ovocné stromčeky počas zimných mesiacoch nám ohryzom poškodzujú králiky, vysoká zver, myši.

Zo stromov ich odoberáme v zimných mesiacoch, aby sme nimi preštepovali ovocné stromy v jarnom období.

Pod týmto názvom rozumieme prezimovanie kôstok jadier a semien ovocných a okrasných drevín cez zimné obdobie v piesku.

Pokračujeme v prácach, ktoré sme nestihli urobiť v predchádzajúcom mesiaci. Pôda si najlepšie cez zimu oddýchne, ak ju zrýľujeme a doplníme živinami pre budúcu úrodu.

Je to sploštený tvar, keď kríčkové ríbezle vyväzujeme k opornej drôtenke, čím získame lepšie vyfarbené bobule a pekne vyvinuté strapce.

Sú to stromčeky dopestované v ovocných škôlkach, keď ušľachtilá odroda sa očkuje na vhodné podpníky.

Znížením denných teplôt v okrasnej a úžitkovej časti záhradky nastáva obdobie vegetačného pokoja. Lístie z ovocných a listnatých drevín opadáva. Pred príchodom silnejších jesenných mrazov oberáme zimné odrody jabĺk a hrušiek. Na skladovanie používame len zdravé chorobami a škodcami nepoškodené ovocie.

Pôdu pred príchodom zimy je potrebné zrýľovať, aby na jar sme mohli opäť vysievať a vysádzať záhradné plodiny.

Pestujeme ich v tvare rôznych palmiet, ako je Talianska, Švajčiarska, Ruzynská a pod., pričom kostrové konáre vyväzujeme pod rôznymi uhlami. Dopestované tvary majú dostatok slnka, ovocie na nich je pekne vyfarbené.

Obľúbený tvar pestovania jabloní a hrušiek na drôtenke, vhodný najmä pre menšie záhradky. Ovocie má dostatok svetla, je pekne vyfarbené s typickými chuťovými vlastnosťami.

Je obdobie zberu jesenných odrôd jadrového a kôstkového ovocia, vegetatívnym spôsobom rozmnožujeme drobné ovocie, vysádzame cibuľoviny a pripravujeme pôdu na jesennú výsadbu ovocných stromčekov.

Používa sa ako podpník pre slivky, ringloty, marhule a broskyne. Plody sú rôzne sfarbené, príjemnej sladkokyslej chuti.

V záhradách ich poznáme, ako dvakrát rodiace maliny, ktoré nám prinášajú úrodu až do neskorej jesene.

Nadmerne vysoké orechy presvetľovacím rezom upravujeme tak, aby sme znížili výšku a súčasne zabezpečili rodivosť ovocných stromov. Staršie zarodené orechové stromy presvetľujeme až v septembri a mladšie orechové nerodiace stromy môžeme upravovať aj v tomto období.

Pestujeme ich na terasách, balkónoch, v záhradách pri oporných konštrukciách a pod.

Pravidelne oberáme dozrievajúce letné odrody jabĺk, hrušiek, začínajú dozrievať černice, vysádzame jahody, zakladáme trávnik, sadíme skalničky a pod.

V posledných rokoch sa pestovanie čučoriedok značne rozširuje , v záhradách sú obľúbeným druhom drobného ovocia.

V pazuchách listov viniča vyrastajú zálistky a letorasty, ktoré je potrebné pravidelne vylamovať.

Ak máme v záhrade vhodné podpníky môžeme do nich naočkovať obľúbené ušľachtilé odrody.

Je obdobie zberu jahôd, začínajú dozrievať skoré čerešne, bylinnými odrezkami rozmnožujeme okrasné dreviny.

Larvy poškodzujú listy čerešňových stromov, ktoré postupne požierajú, čím znižujú listovú plochu stromov.

Nebezpečný škodca liesky, ktorý vyžiera vnútrajšok lieskových orieškov a spôsobuje ich opadávanie z krov.

Nebezpečná hubová choroba egrešov, ktorá napadá listy, letorasty a plody, ktoré úplne znehodnocuje.

Je radosť sa pozrieť na rozkvitnuté jablone, hrušky, pestrofarebnú skalku, kvitnúcu terasu, alebo kvetinový múrik.

Nebezpečný chrobák, ktorého larvy škodia na púčikoch jahôd, malín, černíc, ruží a ďalších rastlín.

Nebezpečný škodca, ktorého larvy poškodzujú mladé plody už krátko po odkvitnutí stromov a na plodoch vytvárajú charakteristickú korkovitú kresbu.

Je u nás najrozšírenejšou a najškodlivejšou listovou voškou, ktorá najväčšie škody spôsobuje vyciciavaním šťavy z listov na jabloniach a príbuzných druhov.

Začína obdobie vegetácie, to znamená, že koreňová sústava je schopná čerpať živiny, ktoré sú potrebné pre rast nadzemných častí drevín.

Ovocné stromy sa snažíme pestovať tak, aby sme na konároch dosiahli plodonosný obrast, a tak dosiahli úrodu.

Počas výstavy Záhrada Prešov v Mestskej hale sa snaží každý nakúpiť vhodné stromčeky a vysadiť do svojej záhrady, s cieľom doplniť výsadbu alebo vysadiť nový sad.

Zimná odroda stĺpovitých jabloní, ktorá vznikla krížením odrôd Golden Delicious x Wijcik vo Veľkej Británii. Patrí medzi „Baleríny“, ktoré rastú vzpriamene, sú vhodné na konzum a súčasne okrasné kvetom a listom. U nás bola povolená na pestovanie v roku 1999.

Letná odroda jabloní s pekne vyfarbenými červenými plodmi, vynikajúcej chuti, vhodná do našich záhrad, dobre prispôsobená pre naše podmienky.

Vyššie priemerné teploty spôsobujú, že zdanlivo spiaca príroda sa začína prebúdzať zo zimného spánku. Rastlinám sa snažíme vytvoriť, čo najlepšie podmienky pre rast, kvitnutie a rodivosť.

Stredne skoro dozrievajúca odroda broskýň, ktorá patrí k najrozšírenejším pestovaným odrodám. Bola vyšľachtená v USA a u nás sa pestuje od roku 1963.

Prirodzeným tvarom ovocných drevín je voľne rastúca koruna, ktorú rezom upravujeme tak, aby sme dosiahli rovnováhu medzi rodivosťou a rastom ovocných stromov. Menej kvalitné odrody vhodným spôsobom prevrúbľujeme tak, aby sme s kvalitou plodov boli spokojní.

Je obdobie vegetačného pokoja. Nízke teploty nám obmedzujú práce v záhrade, ale môžeme sa pripraviť na sejbu zabezpečovaním osív, záhradníckeho náradia, chemických prípravkov na ochranu proti chorobám a škodcom a pod.

Stredne skorá, červenoplodá odroda ríbezlí vyšľachtená na Slovensku v Bojniciach. Vyznačuje sa bohatou rodivosťou, dlhými strapcami a veľkými tmavočervenými bobuľami, príjemnej sladkokyslej chuti.

Odroda pochádza z Nemecka, je to polopapierový orech, ktorý dozrieva koncom septembra. Jadra majú veľmi dobrú chuť, je vhodný na pestovanie v našich záhradách. U nás sa začal pestovať od roku 1994.

Skorá veľkoplodá odroda liesky, ktorá dozrieva začiatkom septembra, je najstaršou pestovanou odrodou a súčasne veľmi dobrým opeľovačom pre ďalšie odrody liesky veľkoplodej.

Pomerne na január teplé počasie nám umožňuje dokončiť práce, ktoré sme nestihli urobiť v jesennom období. Dostatok vlahy v pôde je pre prezimujúce ovocné a okrasné dreviny, trvalky a skalničky dobrým predpokladom pre dobré prezimovanie a jarný rast.

Kvetiny v byte umiestňujeme v rezanom stave, ako sú kvety, listy, vetvičky a iné časti rastlín. Ako každé umenie aj aranžovanie kvetín prekonávalo v priebehu dejín zmeny v svojom kompozičnom chápaní. Ako sa ukázal vývoj v architektúre a slohoch od najstarších čias cez gotiku, renesanciu, baroko až po dnešok, tak bolo nevyhnutné meniacemu sa prostrediu podriadiť a prispôsobiť nevyhnutý doplnok celého komplexu interiéru – kvetinovú dekoráciu.

Umenie vždy hľadalo krásu a inšpiráciu v prírode, v jej tvaroch i plodoch. Tým viac máme tvorivú prácu s kvetinou považovať za súčasť umenia, za výtvarnú činnosť. Vytvárať kompozície z kvetov a rastlín je práca a záľuba iste veľmi zaujímavá a veľmi blízka kompozícií grafickej, maliarskej. Je to umenie pomerne ľahko prístupné a v každom prípade môže byť veľkým prínosom k vytvoreniu príjemného životného prostredia, duševnej vyrovnanosti a pohody.

Marhuľa pochádza z okolia Sabinova. Bola nájdená ako náhodný semenáč, pochádzajúci pravdepodobne z kôstky odrody Maďarská. Je to dobre prispôsobená odroda, vhodná na pestovanie v našich pôdno-klimatických podmienkach.

Kvalitná, stredné skorá odroda marhúľ, dozrievajúca koncom júla, vyšľachtená v Maďarsku zaberá na Slovensku asi 30 % pestovateľských plôch. U nás sa začala najviac množiť a pestovať od roku 1954.

Česká skorá odroda marhúľ dozrievajúca v prvej dekáde júla, bola vyšľachtená na ŠS vo Valticiach. U nás sa začala rozširovať od roku 1981 a pre jej vynikajúce chuťové vlastnosti, odolnosť voči hubovým chorobám a pre atraktívny vzhľad plodov jej právom patrí miesto v našich záhradách.

Pochádza z Grécka, odkiaľ sa v prvej polovici 16. storočia dostala do Francúzska. U nás sa začala pestovať a rozširovať od roku 1954. Poznáme zelenú ringlotu malú a zelenú ringlotu veľkú, ktoré pre svoje chuťové vlastnosti by nemali chýbať v našich záhradách.

Čačanská Lepotica, Čačanská Najbolja, Čačanská ranná sú vynikajúce slivky, ktoré boli vyšľachtené a do praxe rozšírené v roku 1991, s cieľom pestovať odolné slivky voči vírusovej chorobe – šárke slivkovej.

Pochádza z Ázie. Do Strednej Európy ju priniesli slovanské národy. Je najviac rozšírená a pestovaná domáca slivka, ktorá pre svoju rodivosť a vynikajúcu chuť plodov, by nemala chýbať v našich záhradách.

Zimná odroda hrušiek, ktorá sa oberá začiatkom októbra a konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára a marca. Bola vyšľachtená na Šľachtiteľsko-výskumnej stanici v Těchobuziciach krížením odrôd Holenická x Williamsova v roku 1953. Patrí medzi vynikajúce, atraktívne, mrazuvzdorné hrušky.

Zimná odroda hrušiek, ktorá konzumne dozrieva od novembra do februára. Bola objavená vo Francúzsku v roku 1870 v lese pri Blois, ako náhodný semenáč, ktorý vyrástol z jadierka neznámych hrušiek a je pomenovaná podľa p. A. Lucasa.

Vynikajúca letno-jesenná maslovka hruška, ktorá patrí k najrozšírenejším a najviac pestovaným odrodám v našich záhradách. Bola objavená, ako náhodný semenáč z jadierka v Anglicku. Pestovala sa už v roku 1770 a u nás sa začala pestovať v roku 1954.

Jesenná odroda jabĺk, ktorá konzumne dozrieva v polovici septembra a v skladovacích priestoroch vydrží do konca decembra. Bola vyšľachtená v roku 1958 spätným krížením odrôd s botanickým názvom Malus floribunda. Pre svoje chuťové a rezistentné vlastnosti by nemala chýbať v našich záhradách.

Zimná, vynikajúca odroda jabloní, ktorá pre svoju bohatú rodivosť, krásne vyfarbené plody a vynikajúcu chuť by nemala chýbať v žiadnej záhradke. Bola vyšľachtená v Ústave experimentálnej botaniky v Prahe a vznikla krížením odrôd Prima x Rubín.

Patrí k najstarším a najviac rozšíreným odrodám jabloní. Pochádza z USA, keď v roku 1800 ju našiel v sade pán Jonathan, podľa ktorého je pomenovaná. Je to náhodný semenáč, ktorý v záhrade vyrástol z jadierka. Pre svoje vlastnosti je veľmi rozšírená a z nej je vyšľachtených veľa odrôd, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie.

Používa sa ako podpník pre stromčekové tvary ríbezlí a egrešov. Poznáme ju aj pod názvom ríbezľa zlatá, ktorá má drobné čierne plody a rastie okolo stromčekových ríbezlí a egrešov.

Čerešne naštepené na divú čerešňu vtáčiu a jej semenáče rastú bujne, vytvárajú mohutné, rozložité koruny. Ako dosiahnuť nižšie tvary, ako dopestovať podpníky, očkovať a vrúbľovať si môžete teraz prečítať.

Vysokokmenné stromy hrušiek sú naštepené na hruškové semenáče, vysievané z jadierok, alebo na divorastúce hrušky, ktoré rastú na medziach, v záhradách, lesoch a pod.

Pod pojmom podpník rozumieme spodnú časť stromčeka, ktorá nám vyrastie z jadierka alebo ju získame pomocou bylinných alebo drevnatých odrezkov.

Slivky po zbere plodov presvetľovacím rezom upravíme tak, aby sme znížili výšku korún a dosiahli rodivé stromy.

V záhradách koruny orechov dorastajú do nadmerných výšok, zaberajú priestor ďalším ovocným druhom, zasahujú k susedom, rastú pod elektrickým vedením, preto je ich potrebné presvetľovacím rezom vhodne upraviť.

Vinič v tomto období vytvára dlhé letorasty – tohtoročné prírastky, ktoré treba rezom upraviť, aby sme získali vyššiu cukornatosť bobúľ, dlhšie strapce a bohatú úrodu hrozna.

Ríbezle, egreše, josta, maliny a postupne ďalšie pozbierané druhy drobného ovocia po zbere presvetľovacím rezom upravujeme.

V letných mesiacoch môžeme obľúbene odrody očkovať do vhodných podpníkov, a tak získame odrody, ktorým sa v našich pôdno-klimatických podmienkach najlepšie darí.

Po zbere plodov dochádza k intenzívnemu rastu poplazov, to znamená dcérskych rastlín, pomocou ktorých sa jahody vegetatívne rozmnožujú.

V tomto období dozrievajú čerešne, postupne sa chystáme na zber višní, marhúľ a ostatných ovocných druhov. Kôstkoviny, ale aj jadroviny môžeme presvetľovať v tomto čase, keď po reze sa rany dobre zaceľujú a stromy sú menej náchylné na glejotok a ďalšie hubové choroby.

Sú to polodrevnaté a drevnaté listnaté kry, dorastajúce do výšky 2 – 3,5 m, najčastejšie ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej farby. Sú vhodné na výsadbu v skupinách a jednotlivo v kombinácií s ihličnatými a listnatými drevinami.

V tomto období v záhradkách veľmi pekne a bohato na bielo kvitnú, príjemné voňajú, sú veľmi rozšírené, vhodné na výsadbu do trávnikov, ako solitérne alebo v skupinách vysadené okrasné listnaté dreviny. Kombinujeme ich s ďalšími listnatými a ihličnatými drevinami.

Patria k najrozšírenejším a najviac vysádzaným, do žlta kvitnúcim listnatým okrasným drevinám. Často ich ľudovo nazývame podľa sfarbenia zlatý dážď. V záhradkách pre svoju nenáročnosť často nachádzajú uplatnenie ako solitérne alebo skupinovo vysadené dreviny, kde ich kombinujeme s ihličnanmi a listnatými drevinami.

V okrasnej časti záhrad sa používajú ako solitérne dreviny, kde svojim vzrastom, kvitnutím, sfarbením výhonkov nám skrášľujú rodinné prostredie. Používajú sa ako voľné rastúce a tvarované živé ploty. Menej vzrastné variety sú vhodné do skaliek, na terasy a pod.

Na jar ovocné stromy kvitnú, tvoria sa nové plody, vytvárajú sa nové letorasty, príroda je veľmi aktívna, no v pôde nám často chýbajú živiny, ktoré sú pre stromy veľmi potrebné, aby nedochádzalo k opadávaniu tvoriacich sa plodov.

Najväčšie straty na úrode ovocia, okrem poškodenia chorobami a škodcami, zlým opelením, spôsobujú u nás neskoré jarné mrazíky. Najcitlivejšie sú stromy, najmä počas kvitnutia a po odkvitnutí, keď mrazy dokážu zničiť celú úrodu.

Je to fyziologická choroba, ktorá sa prejavuje žltnutím listov, zoslabnutým rastom, čím sa značne znižuje úrodnosť a rast stromov. Ovocné stromy postupne odumierajú.

Spôsobujú závažné ochorenia, ktoré sa veľmi ťažko liečia a značne znižujú a znehodnocujú sa tvoriace plody. Pestovateľom je veľmi dobre známa najmä šárka sliviek, ďalej rôzne okrajové žltnutia listov, kučeravosť a zelenokvetosť jahôd, rôzne mozaiky a pod.

Huba je pôvodom jednej z najnebezpečnejších chorôb ovocných drevín, ktorá značne obmedzuje rodivosť a oslabuje rast výhonkov a letorastov. Náchylné sú najmä citlivé odrody, ako je Jonathan, Jonared, Presvitné letné a pod.

Je to nebezpečná hubová choroba, ktorá spôsobuje hnedozelené škvrny a chrasty na plodoch, listoch a napadá všetky častí stromov. Jej pôvodcom je chrastavník jabloňový. K najviac náchylným odrodám patria najmä odrody typu Golden Delicious, James Grieve, Mc Intosch, Spartan a pod.

Spôsobuje červivosť jadrového ovocia. Ak sa neurobí dôkladná mechanická a chemická ochrana spôsobuje na úrode jabloní veľké škody. Húsenica sa dostáva do plodu, postupne preniká až k jaderníku, ktorý potom čiastočne, alebo úplne zničí.

Voška jabloňová, slivková, skorocelová, ríbezľová, čerešňová, broskyňová a ďalšie druhy spôsobujú nám vyciciavaním na listoch značné škody. Škodca prezimuje ako vajíčko, najčastejšie v pazuchách púčikov alebo na iných častiach drevín. Vajíčka sú podlhovasté o veľkosti len 0,5 – 6 mm dlhé. Na jar po vypučaní listov sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré hneď cicaním na rube listov spôsobujú zoslabnutie, skrúcanie listov.

Kučeravosť broskýň spôsobená hubou Taphrina deformans, je najzávažnejšie ochorenie broskýň. Každoročne spôsobuje veľké škody v záhradách aj v produkčných sadoch. Prejavuje sa červenými pľuzgiermi, ktoré sa nachádzajú na listoch broskýň, čím dochádza k ich opadávaniu a obmedzovaniu listovej plochy, takže opadávajú zo stromov aj kvety a tvoriace sa plody. Takto zoslabené stromy často vysychajú a sú napadnuté ďalšími chorobami, ako je najmä glejotok, rakovina a pod.

Patrí medzi obľúbené drobné ovocie. Dužina černíc má vysoký obsah vitamínu C a ich konzumácia posilňuje imunitný systém. Ďalej obsahujú vitamíny skupiny A, B, E a K, z minerálov, najmä draslík, horčík, železo a vápnik. Deťom zabezpečujú prísun vápnika nevyhnutného na zdravý rast kostí a zubov. Sú vhodným doplnkom výživy pre diabetikov, pretože znižujú hladinu cukru v krvi. Okrem priamej konzumácie sa toto ovocie používa aj na ozdobu jogurtových, pudingových dezertov a prípravu kvalitných džemov.

V Prešove – Solivare sa uskutočnila Krajská súťaž v reze a vrúbľovaní ovocných drevín. Pekné, slnečné počasie a návšteva verejnosti, 20 súťažiacich, zo siedmich okresov, vynikajúca atmosféra, bola najlepšou praktickou školou, kde súťažiaci mali možnosť ukázať svoju zručnosť, ako dokážu upraviť prehustený jabloňový strom a preštepiť podpník vhodným spôsobom, kvalitnou odrodou. Po skončení presvetľovacieho rezu bolo vyhodnotenie a vysvetlenie, kde súťažiaci urobili rez správne, čoho sa majú v ďalšom období vyvarovať.

Teoretické poznatky o reze ovocných drevín je potrebné vidieť v praxi, preto Slovenský zväz záhradkárov v Prešove pripravuje v poradí už 8. ročník súťaže v presvetľovacom reze jabloní a vrúbľovaní, ktorý sa uskutoční dňa 26. 2. 2011 o 10°° hod. v Praktickej škole záhradkárov v Solivare, na Soľnobánskej ul., na ktorú Vás a širokú verejnosť pozývame.

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.

Vysievanie semien, ich hustota a hĺbka rozhodujú o rovnomernom vchádzaní klíčiacich rastlín a rozhodujú o kvalite dopestovaných priesad. Na dno debničiek vždy dávame hrubší drenážny materiál, ako sú väčšie kamienky, rôzne úlomky, ktoré zabezpečujú dostatočný odtok nadbytočnej vody, pri nadmernom zalievaní rastlín.

---

Veľmi jednoduchý, najčastejšie používaný spôsob, pri dopestovaní kríčkových ríbezlí, viniča hroznorodého, okrasných drevín, ako je forzítia, trojpuk, pajazmín, svíb a ďalších druhov, je rozmnožovanie pomocou minuloročných výhonkov, ktoré v jeseni alebo na jar zapichávame do pôdy a takýmto spôsobom si môžeme sami dopestovať v záhradke to, čo chceme vysádzať.

---

Po výchovnom a presvetľovacom reze, ak ovocné stromy nedokážu vytvoriť nové, dostatočne silné výhonky, je potrebné ovocné stromy zmladiť a tomuto hlbšiemu zásahu do stromu hovoríme, tzv. zmladzovací rez. Zo stromov odstraňujeme prebytočné konáre s priemerom 8 – 25 cm, poprípade aj s väčším priemerom. Z korún stromov týmto zásahom odstránime asi 1/3 kostrových konárov, s cieľom získať za niekoľko rokov mladšie rodivé drevo.

---

Po výchovnom reze, ktorý pri novovysadených ovocných stromčekov trvá približne tri roky, nastupuje v ovocnej záhrade rez presvetľovací, alebo tzv. udržiavací, ktorý trvá podľa pestovaného druhu a mohutnosti podpníkov 20 – 30 a viac rokov. Rezy v tomto období sú pre ovocné stromy veľmi dôležité, pretože rozhodujú o úrode, raste a životaschopnosti ovocných drevín.

---

Výchovným rezom sa snažíme v prvých rokoch po výsadbe vytvoriť dobrý predpoklad, zakorenenie a rast nových výhonkov.

---

Pod stromčekovými tvarmi ríbezlí a egrešov nám často vyrastá meruzalka zlatá, vhodný podpník, do ktorého môžeme naštepiť obľúbené odrody ríbezlí a egrešov. Pod korunami kôstkovín nám vyrastajú slivkové semenáče, podpníky čerešní, višní a pod. Do týchto podpníkov môžeme vhodným spôsobom naštepiť kvalitné ovocie.

---

Sú to väčšinou mohutne rastúce stromy s kužeľovitou až valcovitou korunou. Vyznačujú sa hladkou kôrou. Šišky rastú vzpriamene, sú valcovitého tvaru, po dozretí sa rozpadávajú. Jedľa biela dorastá do výšky až 50 m. Jedľa Nordmanova má najtmavšie, tmavozelené ihličie, sadovnícky je veľmi cenná.

---