V tomto období dozrievajú plody marhúľ, skoré jablká a hrušky. Konzumujeme ich v čerstvom stave alebo vhodným spôsobom spracujeme. V rokoch nadúrody ovocia podopierame jednotlivé konáre, aby sa pod hmotnosťou plodov nepolámali. Súčasne pokračujeme v prebierke zimných odrôd jabloní. Ríbezle a egreše po zbere plodov presvetľujeme. Všetky choré, nadbytočné a staršie ako štvorročné konáriky odstránime. Ponechávame len 8 – 12 výhonkov. Najrodivejšie a chuťové najkvalitnejšie ovocie prináša dvojročné a trojročné drevo. V tomto období dobre znášajú rez najmä orechy a kôstkoviny. Čerešne, višne, slivky a marhule, po zbere plodov presvetľujeme. Odstraňujeme najmä nadbytočné, poškodené a suché konáriky. Tohtoročné letorasty neskracujeme, ale marhule po júnovom skrátení upravíme tak, že vrchné rozkonárenie letorastov odstránime nad bočným, von z koruny idúcim letorastom, ktorý však nezakracujeme. Pri broskyniach a marhuliach sa snažíme vytvoriť dostatočné vzdušnú kotlovitú korunu. Všetky rezné rany zahladíme žabkou a zatrieme štepárskym voskom alebo latexovou farbou. Broskyne očkujeme do vinohradníckych broskýň, ale môžeme ich očkovať aj do vhodných slivkových podpníkov, ako je myrobalán a biela slivka. Čerešne, višne vrúbľujeme do boku na vhodné podpníky, ako je mahalebka, čerešňa vtáčia a pod. Pri tomto spôsobe vrúbľovania sa dosahujú veľmi dobré výsledky aj pri preštepení starších stromov. Pokiaľ máme v záhradke menej priestoru, môžeme na jednom stromčeku pestovať aj 2 – 3 postupne dozrievajúce odrody čerešní, višní a pod. Vrúbľujeme taktiež ríbezle a egreše na podpník meruzalky zlatej. Do pávovej červenej šípovej ruží očkujeme veľkokveté ruže podobným spôsobom ako sa očkujú jablone, hrušky a ďalšie ovocné druhy. Potápaním, t.j. upevnením vrcholových letorastov v pôde rozmnožujeme ostružiny, vinič hroznorodý, ríbezle a ďalšie ovocné dreviny. Stonkovými, listovými alebo koreňovými odrezkami rozmnožujeme izbové kvety tak, že upravené odrezky zapichujeme do vhodného substrátu, t. j. do zmesi vytvorenej z rašeliny, piesku a perlitu, ktoré spolu zmiešame v pomere 1 : 1: 1.

V auguste zakladáme nové výsadby jahôd. Predtým však aspoň 3 – 4 týždne pred sedením pozemok po skorých zemiakoch alebo po cibuľovej zelenine dôkladne vyhnojíme dobre vyzretým maštaľným hnojom, alebo kompostom. Jahody sadíme na vzdialenosť 80 x 30 – 40 cm, tak aby srdiečko rastlín bolo nad povrchom pôdy. Po výsadbe ich pravidelne polievame. Po troch týždňoch novovysadené jahody prihnojujeme dusíkatým hnojivom (liadok vápenatý) v množstve 200 – 250 g na 10 m2. Na výsadbu jahôd používame len poplazy z najrodivejších trsov, pričom najúrodnejšie sú prvé a druhé tvoriace sa poplazy. Prihnojovanie koreňovej zeleniny ukončíme do konca augusta. Keď žltnúca vňať cibuľovín začína klesať k zemi z pôdy vyberáme cibuľu kuchynskú a cesnak, ktoré po vysušení a očistení zviazané vo vencoch uskladníme v suchých, dobre vetrateľných miestnostiach. Zeleninovú papriku zberáme každých 7 – 10 dní, rajčiaky a uhorky každý 2. –3. deň. Pri nepravidelnom zbere ponechané plody odčerpávajú z rastlín živiny potrebné pre tvorbu nových plodov. Koncom augusta skracujeme vrcholovú časť rajčiakov, čím obmedzujeme kvitnutie a podporujeme dozrievanie plodov.

V okrasnej časti záhradky na kvetinové záhony vysádzame narcisy, aby sa do jesene cibule dobre zakorenili. Sadíme ich na vzdialenosť 10 – 20 cm. Nad povrchom cibule má byť aspoň 12 – 15 cm vrstva zeminy. Koncom augusta vysádzame krokusy a snežienky. Hľúzky, prípadne cibuľky dávame do hĺbky 6 – 10 cm, na vzdialenosť 12 – 15 cm. Kvitnutie letničiek predžujeme tým, že odkvitnuté kvety pravidelne odrezávame. K trvalkám zaraďujeme rastliny, ktoré na jednom mieste pestujeme viac rokov. Patria k nim kvetiny okrasné listom, kvetom, skalničky, vodné a močiarne rastliny. Môžeme ich rozmnožovať delením trsov, odkopkami, odrezkami a pod.